A nasadli sme na ten správny vlak…
A to do slova a do písmena. A nielen to. My všetci od slabozrakých až po nevidiacich sme pod taktovkou novej „sprievodkyne“ z Krajskej rady Žilina prekonali sami seba a vďaka zvedavosti a odhodlaniu zažiť niečo nové a zaujímavé, sme sa vydali na „novú cestu“, cestu za poznaním a prežili tak jeden krásny slnečný deň 17. júna v nádhernom areáli a priestoroch Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva (v skratke SMOPaJ) v Liptovskom Mikuláši. Na prekvapenie všetkých sa nás stretlo v Liptovskom Mikuláši 45 – zo ZO Čadca, z Kysuckého Nové Mesto, z Námestova aj z Liptovského Mikuláša. Stavili sme na istotu. Ide predsa o jedinečné moderné interakčné 4-podlažné múzeum s unikátnymi expozíciami a výstavami z oblasti ochrany prírody, environmentálnej problematiky, jaskyniarstva a mineralógie, a samozrejme z ríše zvierat, rastlín a húb, ale i vzniku Zeme a zákonitostí vesmíru. Múzeum veľmi úzko spolupracuje s ÚNSS a SKN v Levoči a je zapojené aj do projektu „Búrame bariéry“, to znamená, že sa snažia o maximálne sprístupnenie múzea pre rôzne skupiny zdravotne znevýhodnených ľudí, vrátane nevidiacich a slabozrakých.
Program bol špeciálne pre nás starostlivo pripravený v spolupráci s vedúcou oddelenia pre styk s verejnosťou pani Evou Mauritzovou a jej šikovnými a kreatívnymi kolegyňami. Boli sme rozdelení do troch menších skupiniek podľa tematického okruhu z oblasti zoológie botaniky a geológie. Všetko nám pekne, trpezlivo a pomaly odprezentovali, vysvetlili, ukázali a zodpovedali na všetky otázky. Dôraz bol kladený na hmatové, čuchové a zvukové vnímanie, o to bol zážitok silnejší, pôsobivejší a tak sme si dokázali vytvoriť jasnejšiu predstavu o vybraných vystavených predmetoch, ktoré ležali priamo pod našimi rukami. Z mineralógie nás prekvapili informácie od pani Moniky Orvošovej o prvopočiatkoch vzniku pohorí, kameňov a minerálov, ich tvary a povrchy. V priestoroch záhradného areálu sme dokonca videli aj tí, čo takmer nevidia obrovské 15 miliónov rokov staré kamenné útvary, ale i drobučké kamienky poschovávané v piesku, pripomínajúce pieskovisko pre deti. „Kolečko“ sa točilo a my sme sa prestriedali a objavovali nepoznané z botaniky vďaka pani Barbore Kyzekovej, s ktorou sme sa poprechádzali po záhradke a zisťovali, že aj hmatom a čuchom sa dajú spoznávať kvety či rastlinky. Slnko pálilo, vôňa byliniek a stromov mala rovnako svoje čaro. Neponáhľali sme sa. Užívali sme si vzácny čas každý podľa svojej chuti a síl. Rovnako podnetná a bohato nachystaná bola aj zbierka rôznych druhov živočíchov od najmenšieho lykožrúta cez jazveca, diviaka, jeleňa, medveďa až po orla skalného. Pani Alena Lenková bola rovnako veľmi milá a trpezlivá. Unavení v pohodlí pohoviek sme sa snažili rozlúsknuť hádanky v podobe audioukážok zvukov zvierat. A veru nie všetko sme trafili. Niektorí si ukradli čas pre seba a vybehli aj na rozhľadňu a objavili tak nové obzory a zákutia múzea. Veľkú radosť mali nielen nevidiaci dospelí, ale aj deti, ktoré sa pridali k nám. Koniec školského roka sa blíži, a tak výlet bol odmenou aj pre nich. A nedá mi nespomenúť aj nevidiacu pani zo ZO Námestovo, ktorá na vozíčku prišla spolu s ostatnými. Prekonala ďalekú cestu a ja som veľmi rada, že bola šťastná a ako prezradila pani predsedníčka pani Murínová „bola unesená“ a veľmi spokojná. Odchádzala s pocitom radosti, že mohla zažiť to, čo dávno nezažila, a nielen ona. Čas nám vypršal. Ani sme sa nenazdali a tri hodinky utiekli ako voda a veru by sa našlo ešte veľa neprebádaného. Nabudúce.
Úprimne a z celého srdca ĎAKUJEME pracovníkom múzea za skvele zorganizovanú „na mieru šitú“ a na vysokej úrovni odvedenú profesionálnu prácu, za ľudský, empatický trpezlivý prístup a ústretovosť pri hľadaní spôsobu, ako čo najlepšie sprístupniť informácie o výstavných exponátoch ľuďom z komunity ÚNSS, ktorí už strácali nádej a motiváciu. Prehliadka múzea splnila svoj účel – sprístupnenie prostredia a informácií bolo podané s citom a rozumom zároveň. Svedčil o tom úsmev na tvárach a radosť v očiach ľudí.
Rovnako ĎAKUJEME spoločnosti AODAS Liptovský Mikuláš, pánovi Senajovi, ktorý nám bezplatne zabezpečil bezproblémový odvoz autobusom z vlakovej stanice k múzeu a späť. ĎAKUJEME aj DEMRO Martin za milé darčekové drobnosti do vačku pre potešenie.
A aby neškvŕkalo v žalúdkoch a nebolo sucho v ústach bolo samozrejmosťou prichystané desiatové občerstvenie pre každého do ruky.
Hneď je život krajší a veselší… Pridajte sa k nám a spolupracujme všetci spolu pri prekonávaní prekážok a realizácii našich snov. Tí, ktorí by radi múzeum ešte raz navštívili aj sami, je možné osloviť vyškolených pracovníkov múzea o osobný prístup so zabezpečením asistencie pri prehliadke podľa želania a programovej ponuky múzea.
A čo na záver? Ako mi povedal pán Milan Antal: „A videla si, ako sme sa pri príchode zvítali a vystískali?“, starí známi. A aj o tom to predsa je. Stretávať sa a vzájomne udržiavať a budovať priateľstvá a nové kontakty a tešiť sa z maličkostí.
Adriana Bražinová
