Vyše stočlenná ZO spolupracuje s mestom prakticky od svojho vzniku, t. j. takmer 35 rokov. Kurzy pletenia a háčkovania, tkania, výroby voňavých mydiel, košíkov či pečenia vianočných oblátok, najrôznejšie populárno-náučné besedy s na slovo vzatými odborníkmi či nácvik sebaobslužných zručností, to všetko prebiehalo v mestských priestoroch, ktoré dostali členovia ÚNSS do prenájmu, schôdzovať sa schôdzovalo v Polyfunkčnom objekte Priekopa. Sociálno-zdravotná komisia mesta i a Nadácia nová šanca opakovane poskytli prostriedky na dofinancovanie aktivít, ale aj na nákup kompenzačných a optických pomôcok. Na jar 2022 darovali členom ZO 15 povelových vysielačov, v zime ako prví na Slovensku zabezpečili pre svojich nevidiacich obyvateľov označenie kontajnerov na triedenie odpadu.
„O malých plastových štítkoch, ktorými možno označiť kontajnery, aby ich nevidiaci a slabozrakí bezpečne identifikovali, som sa dočítala v dvojmesačníku ÚNSS, v Dúhe. Dovtedy som ani len netušila, že niečo také vôbec existuje,“ hovorí dlhoročná predsedníčka ZO ÚNSS Martin Milota Strončeková. „Hneď mi prišlo na um niekoľko našich členov, ktorým by to mohlo pomôcť. Oslovila som preto Jána Lešňovského zo spoločnosti Cestné prvky, s. r. o., ktorá ich výrobu v Slovenskej i Českej republike zabezpečuje, a pozvala som ho na jedno z našich stretnutí.“
Členovia ZO Martin tak mali možnosť prezrieť si najčastejšie používané typy štítkov (na papier, číre i farebné sklo, plasty, tetra obaly a biologický odpad) vyskúšať a vyhmatať si príslušný piktogram a nápis v reliéfnej latinke a v Braillovom písme. Ján Lešňovský im objasnil, že všetky sú vyrobené z plastu, vo farbe kontajneru, na ktorý sa vo finále umiestnia, teda modré na papier, zelené na číre sklo, žlté na plasty atď., ale ich veľkosť a tvar určuje typ kontajnera. Prekvapením pre všetkých bolo, že slovenská legislatíva sa ani k parametrom štítkov, ani k ich umiestneniu nevyjadruje, dokonca ani odporúčanie pre mestá a obce v zákonoch formulované nie je. Ale ani ostatné krajiny Európy nemajú celoštátne platnú legislatívu, ktorá by to v rámci prístupnosti verejného priestoru pre ľudí so zrakovým postihnutím nariaďovala. Pravidlá, ktorých sa Ján Lešňovský pridržiava, boli vypracované v Českej republike a na ich príprave sa podieľali Metodické centrum odstraňování bariér Sjednocené organizace nevidomých a slabozrakých ČR (SONS ČR) a Pražské služby, a. s., ako spoločnosť zaoberajúca sa zvozom, zberom a spaľovaním odpadu, jeho recykláciou a údržbou komunikácií v hlavnom meste ČR.
Druhé dejstvo sa odohralo o niekoľko dní neskôr priamo v kancelárii primátora mesta Martin Jána Danka. So všetkým sa podrobne oboznámil, vypočul si argumenty predsedníčky ZO ÚNSS, technickú špecifikáciu, podmienky inštalácie a cenu z úst výrobcu, zvážil to a napokon položil jedinú otázku: Koľko ich potrebujeme?
„Musím povedať, že mi to úplne vyrazilo dych,“ spomína Milota Strončeková. „Pravda, slovko-dve sme na túto tému prehodili počas Priekopského dňa, keď ma pozdravil v stánku, kde som verejnosti prezentovala činnosť ÚNSS, ale to bola naozaj len chvíľka. Evidentne však stačila,“ pokračuje so spokojným úsmevom predsedníčka ZO. „Dohodli sme sa, že pilotne zakúpime z prostriedkov Nadácie nová šanca 50 štítkov, čo by znamenalo, že desiatim samostatne žijúcim nevidiacim zabezpečíme označenie všetkých piatich typov kontajnerov pri ich domoch. Pri vynášaní smetia sa tak už nebudú musieť spoliehať na pomoc rodiny, priateľov či osobných asistentov, nebudú musieť ten správny kontajner hľadať (ony síce stoja plus mínus na tom istom mieste, ale rozhodne nie vždy v tom istom poradí), navyše sa vyhnú nehygienickému ohmatávaniu nádob, aby podľa tvaru otvoru určili, čo do nich patrí. Mojou úlohou bolo dohodnúť sa s členmi, kto by mal o štítky vážny záujem. Veľmi príjemným prekvapením pre mňa bolo, že mesto objednávku rozšírilo a do Polyfunkčného objektu Priekopa, kde sa často stretávame, zabezpečilo reliéfne štítky na dvere spoločenskej sály a toaliet. Musím povedať, že som hrdá, že práve mesto Martin sa stalo vôbec prvým na Slovensku, ktoré takouto formou podporilo samostatnosť svojich nevidiacich obyvateľov,“ dopĺňa Milota Strončeková.